Už sa asi každý prichytil pri tom keď si povedal ja som hlupák/hlupaňa; ja som nešikovný/á; ja som zlý rodič; ja som škaredý muž/žena, ja som tlstá/tlstý. Áno, občas nám to vyletí z úst. A je to naozaj iba občas ? A hovoríme si to iba my? Alebo to občas počujeme aj do okolia v podobe ty si taký/taká ? Možno nie v zlom možno len tak. Ako vtedy reagujeme na tieto vyhlásenia? Verím, že väčšinou to hodíme za hlavu a ideme ďalej. Je to tak naozaj vždy? Sú dni kedy sme citlivejší, rozladenejší a práve vtedy sa môže stať, že z nevinného prehlásenia sa zaseje semienko z ktorého po čase začne klíčiť nízka seba hodnota. A v situáciách kedy to najmenej budeme potrebovať začneme zlyhávať.  Určite to poznáte. Ak sa určitá činnosť opakuje stáva sa trvalou a toto nech je pre nás varovaním.  Čo je potrebné spraviť preto aby sa z negatívnych vyjadrení vyslovených nami alebo niekým iným nestali obmedzenia brániace nám v živote  ?

1. Ak si to hovoríte sami o sebe zastavte to hneď a ani to nevyslovte. Zastavte pocity s tým spojené napríklad slovkami vymaž, vymaž a hneď si povedzte niečo pozitívne za tým napríklad som šikovný/šikovná a pod.
2. Ak nám to povie niekto iný, malo by nám to preletieť jedným uchom dnu druhým von. Ale pozor! Je potrebne sa zamyslieť prečo nám to ta daná osoba povedala, alebo bude lepšie sa priamo opýtať ako to daná osoba myslela. Nechápte to ako výzvu do boja, ale ako výzvu na rozhovor, ujasnenie si názorov.
3. Ak už neviete ako ďalej a z presvedčení ktoré vyrástli do Nových nežiadúcich vzorcov správania nezúfajte. Sú veľmi účinné techniky a rád Vám s nimi pomôžem vysporiadať sa s tým čo Vás v živote brzdí, alebo obmedzuje.